Z obavy, aby neprechladla, naobliekala som ju do overalu a snehúľ ako malého snehuliačika a dobre som urobila. Snehu sa nevie nabažiť. Robíme si malých snehuliakov, snehové gule, svojou „lopaticou“, ako ju volá, odhŕňa sneh z chodníka a má z toho neskutočnú radosť. Na to, že je zima, popri tom všetkom celkom zabúda, a keď vidím, ako sa teší, nevadia mi omrznuté ruky, nohy ani nos. Lepší program by som jej totiž doma ponúknuť nevedela.
Minulý týždeň, keď v Bratislave nasnežilo len tak akože a hneď sa to aj rozpustilo, som jej cestou zo škôlky nazbierala z poprašku na lavičkách a autách aspoň malú snehovú guľu. Trvala na tom, že si ju zoberie domov a ukáže ju tatinovi. Aby sa nerozpustila, dali sme ju do mrazničky a tam ju máme doteraz. Hrdo ju ukazuje každej návšteve J.
Už sa teším, ako dnes spolu po škôlke opäť pôjdeme von, naobliekame sa a spolu s inými deťmi budeme šantiť na ihrisku. Na rozdiel od všetkých motoristov, dúfam, že sneh vydrží do víkendu, aby sme sa mohli ísť sánkovať. Odporúčam to všetkým rodičom ako vynikajúcu terapiu, pri guľovačke, stavaní snehuliakov a sánkovačke zaručene zabudnete na všetky predvianočné stresy a užijete si tie najjednoduchšie a zároveň najkrajšie okamihy života – chvíle radosti so svojimi deťmi J.