Malé ranné drámy alebo Zážitky jednej mamičky

Autor: Katarína Olejárová | 23.10.2012 o 9:40 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  846x

Tak ako dospelí, aj deti mávajú ťažké rána. Vtedy sa im nechce za nič na svete vyliezť z postele a nieto ešte ísť k opatrovateľke alebo do škôlky. Neviem, čo sa stalo, ale moja dcéra ich má čoraz častejšie. Dnes sme ju s mužom mali problém vytiahnuť z auta, opatrovateľka ju horko-ťažko zobrala a my sme s manželom rýchlo utekali preč. Pre nezaiteresovaných to musela byť scéna ako z filmovej drámy. Malá revala akoby ju sťahovali z kože a my sme sa ju snažili upokojiť sľubmi, že po ňu čoskoro prídeme. Viem, že je to z jej strany sčasti malé divadlo, ktorým sa snaží dosiahnuť, aby sme neodchádzali. Ešte nechápe, že my do práce musíme ísť, nech robí čokoľvek. Nemôžem si pomôcť, aj keď si uvedomujem, že to zažijeme ešte veľakrát, vždy som z toho celkom vyvedená z miery a musím sa veľmi snažiť, aby som dcére neukázala slzy, ktoré mi v tej chvíli tečú po tvári.

Prejdú si tým všetci rodičia a nedá sa to nijako obísť, jednoducho to treba pretrpieť. Niekto si plač dieťaťa nevšíma, podaktoré mamičky sa dokonca dokážu na istý čas vzdať zamestnania, len aby mohli byť čo najdlhšie so svojím dieťaťom. Otázkou je, či mu tým naopak neškodia. Prehlbovať závislosť dieťaťa na matke sa už vypomstilo nejednej rodine. Dokážem to však pochopiť. Stačí, že ste slabšia nátura a ľahko podľahnete.

Kto nemá deti, nepochopí, ako silno dokáže byť matka pripútaná k dieťaťu, najmä ak trávia spolu celých 24 hodín denne. Aj u nás to donedávna bolo tak. Nemáme poruke starých rodičov ani iných príbuzných, ktorí by nám malú aspoň na chvíľu povarovali. A hoci sme denno-denne chodili medzi deti, na tančeky, dielničky a do materských centier, závislosť medzi nami sa nedá prehliadnuť.

Úprimne, nečakala som, že by ma to mohlo takto zobrať, napriek tomu deň čo deň bojujem sama so sebou, aby som neukázala dieťaťu, že aj mne je do revu. Je to ako lavína, stačí počuť zaplakať dieťa a už sa to so mnou vezie. Sčasti mi to pripomína prvé týždne dojčenia, keď sa mi pustilo mlieko okamžite ako malá začala plakať. Na rozdiel od nej si však uvedomujem, že to musíme prekonať, inak sa nepohneme ďalej. Tak mi len ostáva veriť, že to aj dcérka čoskoro pochopí a na malé ranné drámy budeme už iba spomínať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?