Tak ako dospelí, aj deti mávajú ťažké rána. Vtedy sa im nechce za nič na svete vyliezť z postele a nieto ešte ísť k opatrovateľke alebo do škôlky. Neviem, čo sa stalo, ale moja dcéra ich má čoraz častejšie. Dnes sme ju s mužom mali problém vytiahnuť z auta, opatrovateľka ju horko-ťažko zobrala a my sme s manželom rýchlo utekali preč. Pre nezaiteresovaných to musela byť scéna ako z filmovej drámy. Malá revala akoby ju sťahovali z kože a my sme sa ju snažili upokojiť sľubmi, že po ňu čoskoro prídeme. Viem, že je to z jej strany sčasti malé divadlo, ktorým sa snaží dosiahnuť, aby sme neodchádzali. Ešte nechápe, že my do práce musíme ísť, nech robí čokoľvek. Nemôžem si pomôcť, aj keď si uvedomujem, že to zažijeme ešte veľakrát, vždy som z toho celkom vyvedená z miery a musím sa veľmi snažiť, aby som dcére neukázala slzy, ktoré mi v tej chvíli tečú po tvári.